Od stretnutia dvoch diktátorov Hitlera a Mussoliniho uplynie 90 rokov

Benátky/Berlín/Rím/Bratislava 13. júna (TASR) - Jeden založil fašizmus, druhý sa ním nechal inšpirovať. Avšak obaja, tak Mussolini, ako aj Hitler, priniesli svetu obrovskú skazu a nepredstaviteľné utrpenie. Osobne sa zišli sedemnásťkrát - od ich prvého stretnutia, ktoré sa konalo v Benátkach, uplynie v piatok 14. júna 90 rokov.

Prakticky vzápätí potom, ako sa vodca talianskych fašistov Benito Mussolini, prezývaný "Duce", stal 30. októbra 1922 ministerským predsedom pretavil svoju vládu do diktatúry. O jedenásť rokov neskôr sa podobná situácia opakovala v Nemecku. Ríšsky prezident Paul von Hindenburg vymenoval 30. januára 1933 za ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý prakticky vzápätí získal v krajine neobmedzenú moc.

Od "Pochodu na Rím" v októbri 1922 sa stal Mussolini pre Hitlera politickým idolom a vzorom. Nacistický vodca veril, že v talianskom fašizme našiel ideálneho partnera pre svoje zahranično-politické dobyvačné ambície. Na nacistického vodcu zapôsobili aj Mussoliniho gigantické vojenské prehliadky a pompézne prejavy, ktoré masy Talianov nadšene počúvali. Po nástupe Hitlera k moci sa však karta postupne obrátila a "Duce" sa stále viac dostával do tieňa nemeckého diktátora.

V júni 1934, teda viac ako rok po tom, čo sa v Nemecku dostali k moci národní socialisti, sa Hitlerovi splnilo želanie - stretnúť sa s Mussolinim. Lietadlo s nacistickým vodcom na palube vzlietlo z Mníchova 14. júna 1934 predpoludním. Z letiska sa spoločne vybrali na motorovom člne po kanále Grande (Canal Grande), ktorý je hlavnou dopravnou tepnou Benátok, k hotelu. V tento deň sa uskutočnilo na Námestí svätého Marka (Piazza San Marko) aj masové zhromaždenie obidvoch diktátorov za účasti viac ako 70.000 ľudí.

Samotné stretnutie sa konalo v "kráľovnej benátskych víl" vo vile Pisani v mestečku Stra, ležiacom približne 40 kilometrov od Benátok. Dva a polhodinový rozhovor prebehol bez tlmočníka, keďže Mussolini hovoril perfektne po nemecky. Na druhý deň, 15. júna, pokračovali v ďalšom, hodinu a pol trvajúcom rozhovore. Hitler odletel z Benátok do Nemecka na tretí deň ráno 16. júna.

Bola to prvá Hitlerova cesta do zahraničia a nemecký kancelár sa cítil v prítomnosti suverénneho a triumfálne sa chovajúceho "Duceho", ktorý bol v tom čase na vrchole svojej moci, neisto a nesvoj.

Po rokovaniach vydali len strohé komuniké, v ktorom sa hovorilo, že Hitler posúdil s Mussolinim politickú situáciu, počas čoho panovala široká zhoda. Žiadne pevné dohody vopred neplánovali, pričom ale poukázali na dôležitosť ďalších osobných kontaktov. Tie si vyžadoval aj ich odlišný postoj v otázke Rakúska.

Hitler požadoval, aby sa Rakúsko stalo súčasťou Nemecka, zatiaľ čo Mussolini trval na jeho suverenite a dokonca na medzinárodnej scéne sa Taliansko zaviazalo zaručiť Rakúsku nezávislosť. Tento postoj ale Mussolini o necelé dva roky zmenil a v januári 1936 nemeckému veľvyslancovi v Ríme Ulrichovi von Hassellovi povedal, že nemá ďalšie námietky proti tomu, aby Nemecko anektovalo Rakúsko, čo sa v marci 1938 aj stalo.

Napriek podobnému nacionalistickému a imperiálnemu pohľadu na svet charakterizovali nemecko-talianske vzťahy po prevzatí moci nacistami v Nemecku rozpory. Hitler aj Mussolini vnímali podobnosti, ale aj rozdiely svojich ambícií.

Historik Christian Goeschel poukázal v knihe "Mussolini a Hitler. Vytváranie fašistickej aliancie" (2018) na to, že spojenectvo Hitlera s Mussolinim malo predovšetkým taktické dôvody, pričom diktátori si napriek vzájomnému obdivu nedôverovali a keď sa objavili spolu snažili sa zdôrazňovať vlastnú osobnosť.